Už sa snáď ani nepozastavím nad tým, že ich pravidelne vidím, ako vysedávajú v autách niekde v jednosmerkách, či za zákazmi odbočenia, čakajúc na svoju obeť. Neprekvapuje ma ani to, že preplnené mestské parkoviská sú po ich nočnom vystrájaní plné áut s nasadenou papučou. O častej ignorácii správneho ustrojenia uniforiem, alebo o totálnej komunikačnej impotencii niektorých príslušníkov asi ani nemusím písať.
Keď už vyzerám byť so všetkým zmierený, tak sa vynára otázka, čo ma vlastne donútilo k napísaniu blogu. A ja vám aj hneď popíšem, čo ma tak vytáča.
Za posledný týždeň som dva krát videl, ako sa páni rozhodli postaviť za značku zákaz odbočenia, aby si tam mohli vyčíhať svoju obeť. Ale hádajte, ako sa tam dostali? Predpokladáte správne, presne tak, že do toho zákazu odbočili ako prví.
Otáčanie cez plnú v meste, alebo státie na prechode, aby to k tomu zle zaparkovanému autu nebolo s papučou až tak ďaleko... Myslím, že takéto niečo vidím každý deň.
No najviac som sa napálil včera, keď tí pojašení šmoulovia prešli po Vajnorskej, na päť sekúnd svietiacu červenú. Ja si tak v pohode vychádzam z Riazanskej na zelenú, cesty prázdne, len tak podvedome otočím hlavu doprava, že keby nejaký debil, tak pre istotu, a skoro som sa po.....
"Ale však my sme Mestskí policajti, my môžeme prefičať kilečkom na červenú."
Len pre upresnenie situácie chcem dodať, že napriek tomu, že to valili, nestihli ani len oranžovú na ďalšej križovatke, ktorú tiež prefrčali na červenú, ktorá svietila minimálne tri sekundy.
Vlastne chcem len povedať, že ma to naozaj uráža, keď niekto, kto je platený aj z mojich daní a nie som presvedčený o jeho zmysluplnej potrebe pre spoločnosť, sa správa ako arogantné prasa...